Henri Paul Gauguin (* 7. jún 1848, Paríž, Francúzsko - † 8. máj 1903, Markézske ostrovy, Francúzsko Polynézia). Bol francúzskym maliar, jeden z hlavných predstaviteľov postimpresionizmu.

Podobne ako jeho priateľ Vincent Van Gogh aj Paul Gauguin zápolil so záchvatmi depresie a neskôr sa dokonca aj pokúsil o samovraždu. Sklamaný impresionizmom cítil, že tradičné európske maliarstvo sa stáva príliš napodobňujúcim a stráca symbolickú hĺbku.

Naproti tomu v umení Afriky a Ázie vnímal plnosť mystickej symboliky a vitality.
Pod vplyvom ľudového umenia a japonských tlačí, sa Gauguin vyvíjal smerom k cloisonizmu - štýlu, ktorý pomenoval kritik Edouard Dujardin podľa „priehradkovej“ techniky (cloisonné) smaltovania. Jeho obraz Žltý Kristus, (1889) je často uvádzaný ako typické cloisonistické dielo - obraz sa zredukoval na čisté farebné plochy oddelené ťažkými čiernymi obrysmi.

Gauguin nevenoval pozornosť klasickej perspektíve a smelo sa zbavil jemnejších odtieňov farieb, čo definovalo dva základné princípy postrenesančnej maľby.
Jeho štýl sa neskôr vyvíjal smerom k syntetizmu, v ktorom neprevláda ani forma, ani farba, ale obe majú rovnakú váhu.

Počas pobytu v dedine Mataiea na Tahiti namaľoval obraz - Fatata te Miti (Pri mori), La Orana Maria“ (Ave Maria), Tahiťanky a iné diela, v ktorých zobrazil tahitský život, ako raj nepokazený civilizáciou. Na Markézskych ostrovoch prežil zvyšok žvota.

Medzi jeho vrcholné diela patria Už nikdy, (1897) a Dievčatá s kvetmi mangovníka,(1899).