Katalánec Joan Miró (1893-1983), surrealista, kubista, večný hravý experimentátor a optimista je jedným z najvýznamnejších výtvarníkov XX. storočia.

Vytvoril si svojrázny imaginatívny svet zvláštnych organických foriem, odkazujúcich na reálny svet len v žartovnej skratke či zveličene. V jeho fantazijnom lyrizme prevláda grotesknosť nad sarkazmom, podstata jeho tvorby je bližšia karikatúre než temným analógiám. Inšpiroval sa hrou, hračkami, automatmi, často princípom šoku a aj tvorbou Paula Kleeho.Vo svojej tvorbe používal jasné živé tóny červenej, modrej, žltej, zelenej a jemnú čiernu obrysovú líniu.

Umelcova imaginácia odrazu všetky tieto veci dáva do pohybu - začínajú sa vzdúvať, prehýbať, zmršťovať a deliť. Pred divákom sa začína objavovať čistá plocha tajuplných hieroglyfov, prichádzajúcich odkiaľsi z hlbín vedomia. Symboly sa podobajú na bizarné prízraky, ktoré sa zase menia na najbežnejšie veci ľudského sveta: ženu, muža, dieťa, lásku, smrť, hviezdy, Slnko, Mesiac, Zem. Ich pôsobenie má v sebe energiu detskej kresby, ale i prehistorickej maľby v Altamire.